O nás

Epizóda "O nás" začala niekedy v strede februára 2006, keď som po smrti môjho čivaviaka Happyho (15.1.2006)  hľadala na internete nejakého psíka.

Prvý nápad bol psík z útulku, ale keď sa tatkovi staffordka Axa z útulku nepozdávala (bál sa jej), tak som začala hľadať na webe. Vedela som, že by som chcela staršie šteniatko - 6 - 9-mesačné, pretože vzhĺadom na moju pracovnú dobu by som nemohla šteniatko vypiplať odmalička. Do úvahy najskôr prichádzalo len malé plemeno psíka, no neskôr som tatka postupne nalomila na vačšieho psíka. Vždy sa mi páčil labrador a tak som sa zamerala na ne.

Dala som si inzerát a tiež som aktívne hľadala, až som sa preklikala na webstránku Výcvikovej školy vodiacich psov Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, kde mali napísané, že stále hľadajú nových majiteľov pre cca 9mesačných psíkov vyradených z výcviku kvôli rôznym dôvodom. Napísala som im, odpísali, že majú vyradenú čiernu fenku a žltého psíka. Bolo mi jedno, či to bude psík alebo fenka, ale začala som sa zaujímať o čiernu fenečku Gipsy. Bola som informovaná, že Gipsy je vyradená kvôli dysplázii lakťového kĺbu. Samozrejme, nemala som potuchy, čo to je, ale veľmi rýchlo som si naštudovala všetky dostupné informácie a rozhodla sa, že si Gipsynku vezmem aj s rizikom, že v budúcnosti bude potrebovať možno operáciu lakťových kĺbov. Výcviková škola ma informovala, že majú viac záujemcov, tak som s napätím čakala, kedy mi zavolajú...

19.3.2006 ma konečne (nemohla som sa dočkať) zavolali na pohovor a odtiaľ sme si už Gipsynku odviezli hneď domov. Veľmi som sa tešila, tým viac, že okamžitý odvoz som nečakala. Neviem, čo som si myslela, asi som si dostatočne neverila, že mi naozaj zveria Gipsynku aj keď som skúsenosti s veľkým psom nemala.. Asi bolo zo mňa cítiť odhodlanie, že urobím, čo bude v mojich silách, aby som tejto fenke poskytla všetko potrebné aby bola šťastná. ;)  Cestou sme sa zastavili pre výbavičku, ktorú nám poskytla rodinka Švajdlenkových, u ktorých bola Gipsy dovtedy v predvýchove. Dostali sme aj veľa cenných rád čo všetko Gipsy vie, na čo je zvyknutá a tak... Cestou domov Gipsynka občas trošku zakňučala, ale v podstate žiadne väčšie smútky ju nechytali. Doma už mala pripravenú výbavičku, ktorú som nakúpila deň predtým na výstave v Nitre.

Od tohto okamihu sa stala neoddeliteľnou súčasťou môjho života, mojou priateľkou a parťáčkou do pohody aj nepohody. Určite je to diametrálne odlišná starostlivosť ako o malého čivka, ktorý mi robil spoločnosť od mojich 10tich rokov až kým vo veku 14 a štvrť roka nezomrel, ale práve tento spôsob života ma napĺňa a robí mi radosť a dúfam, že v budúcnosti nezostane len pri jednom psíkovi a Gipsynka dostane kamarátku.

Kresby

Toto miestečko by som chcela využiť na zverejnenie kresieb, za ktoré vďačím Zuzke Káňovej, ktorá vie úplne nádherne kresliť a mali sme to šťastie, že nakreslila Gipsynku aj mňa s Gipsy spolu. Zuzi, ĎAKUJEM!